Najpopulárnejšie produkty

Blog

HomeMagazinTrianon 100

Trianon 100

V júni tohto roku uplynulo 100 rokov od podpisu tzv. trianonskej mierovej zmluvy v paláci Grand Trianon vo Versailles. Zmluvu podpísali v zastúpení Uhorska, ako nástupnického štátu porazenej Rakúsko-uhorskej monarchie, Ágoston Benárd, vedúci delegácie a Alfréd Drasche-Lázár, mimoriadny vyslanec. V zmysle zmluvy sa rozloha územia Uhorska znížila z 325 411 km² na 92 952 km², počet obyvateľov z 20 886 487 na 7 615 117. Následkom vstupu núteného mierového príkazu do účinnosti bola naša vlasť zmrzačená, národ od seba odtrhnutý a 3,3 milióna krajanov, ktorých materinským jazykom bola maďarčina, sa zrazu dostalo pod správu susedných štátov.

Niekdajšia Zemplínska stolica jej jednou z veľkého počtu stolíc okyptených diktátom, jej rozloha je väčšia len od Abovsko-turnianskej a Báčsko-bodrožskej stolice, spomedzi tých, ktoré boli rozdelené a sčasti zostali u materskej krajiny. Zemplín stratil cca 61% obyvateľov, zo 450 obcí sa 373 obcí dostalo do novovytvoreného Československa, čo znamená 83%-nú stratu. Plocha územia sa znížila z 6282 km² na 1776 km², približne o 71,7%. Z 12-tich okresov sa plne zachovali na území Maďarska iba tri, tokajský, szerencsský a sárospatacký, medzibodrožský a sátoraljaújhelyský okres boli rozdelené a zvyšných sedem úplne oddelili.

Source: Balassa Iván: Tokaj-Hegyalja szőleje és bora


V pozadí rozdelenia našej stolice a jej sídla, mesta Sátoraljaújhely sú jednoznačne geostrategické záujmy. Ak sa pozrieme bližšie na trasovanie novej štátnej hranice v Zemplíne, uvidíme, že hraničná čiara sa v podstate ťahá pozdĺž železničnej trasy spájajúcej Košice a Sátoraljaújhely, a ďalej sa napája na železničný uzol v Čope, aby zabezpečil železničné prepojenie niekdajších častí krajiny, dnešného Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. Obeťou týchto požiadaviek sa stalo aj mesto Sátoraljaújhely, ktorého východná časť, dnešné Slovenské Nové Mesto bolo pridelené Československu, spolu s jednou železničnou stanicou, dielňou a tehelňou maďarskej železničnej spoločnosti s 500 zamestnancami.


Trianonský diktát sa podpísal aj na hospodársko-spoločenských reláciách svetoznámej vinárskej oblasti Tokaj-hegyalja. „Hegyalja je najviac opustenou, najviac osirelou a najchudobnejšou časťou okyptenej krajiny. Trianonský mier nás ohrozuje a ničí. ”- takto zhrnul závažné problémy tunajších obyvateľov desať rokov po podpise mierovej zmluvy Miklós Lázár, poslanec snemu za Tokajský kraj. Môžeme povedať, že toto vyhlásenie je úplne správne. Na základe zákona XLVII. z roku 1908 patrilo do vinárskej oblasti ešte 31 obcí. Ich počet sa však po Trianone znížil o dva, pretože dve zemplínske obce, Viničky a Malá Tŕňa sa dostali pod správu Československa. A hoci aj strata týchto dvoch obcí mimoriadne zabolela, predsa to nebol pravý dôvod biednej situácie regiónu. Išlo skôr o to, že hranice určené v roku 1920 odrezali túto oblasť od jej tradičných trhov, naša krajina bola totiž prstencom malého antantu oddelená od štátov, ktoré po dlhé stáročia prijímali vo výraznej miere tovar z dovozu (napr. Poľsko, Rusko a Nemecko). Do určitých štátov vôbec nebolo možné dodávať víno, inde sa zase muselo čeliť prekážkam vyplývajúcim z nevýhodnej colnej politiky.
Negatívne vplyvy Trianonu dodnes nevymizli. Parížska mierová zmluva, uzatvárajúca druhú svetovú vojnu v roku 1947 v podstate znovu nastolila hranice určené v roku 1920, ba dokonca oddelila od Maďarska ďalšie tri obce z Mošonskej stolice, Čunovo, Jarovce a Rusovce.